pondelok, 28. marca 2016

Veľkonočná oktáva... Čo? Ako? Prečo? Načo? ... #BeatrixTalks





Veľkonočná oktáva?
Veľkonočná oktáva je týždeň rímskokatolíckeho liturgického roka, ktorý sa začína nedeľou Zmŕtvychvstania Pána a končí sa na Bielu nedeľu, t. j. 2. nedeľu veľkonočnú (o 8 dní neskôr, preto oktáva). V kresťanstve je Veľká noc slávnosťou Kristovho víťazstva nad smrťou najväčším sviatkom, preto samotný deň slávnosti je akoby predĺžený do 8 dní, kedy si veriaci majú uvedomiť veľkosť a význam Kristovho vzkriesenia pre svoj život.
Veľkonočná Vigília?
Veľkonočná vilígia je v liturgickom kalendári noc medzi Bielou sobotou a nedeľou Zmŕtvychvstania Pána, "noc nocí", teda noc, kedy vstal z mŕtvych Ježiš Kristus.
V rímskokatolíckej cirkvi je veľkonočná vigília samostatnou liturgiou, ktorá symbolicky pripomína a sprítomňuje Kristovo zmŕtvychvstanie. Táto bohoslužba má tieto časti:
  • bohoslužba svetla (Zapálenie sviece Paškal a od neho sviece ostatných veriacich)
  • bohoslužba slova (7 čítaní + epištola a evanjelium)
  • krstná bohoslužba (obnova krstných sľubov)
  • eucharistia
Tota veľka švička...
Tota veľká švička má aj meno. Volá sa Paškál.
Paškál je zapaľovaný pri veľkonočnej vigílii v cirkvách západnej liturgickej tradície a symbolizuje vzkrieseného Krista, ktorého svetlo podľa kresťanskej náuky rozráža temnoty smrti.
Veľkonočná sviečka sa zapaľuje pri veľkonočnej vigílii, ktorá sa koná v noci, od ohňa v blízkosti kostola. Postupne sa s ňou vchádza do zhasnutého kostola a diakon so zdvihnutou sviecou trikrát spieva zvolanie „Kristus svetlo sveta!“ (lumen Christi). Liturgia potom pokračuje rozsvietením ďalších sviečok a veľkonočným chválospevom zvaným Exsultet, ktorý spieva opäť diakon.
Na vysokej sviečke je vidieť kríž, ktorý sprevádzajú grécke písmená Α (alfa) a Ω (omega); tieto písmena symbolizujú, že Kristus je začiatok a koniec. Do kríža sú vpísané jednotlivé číslice letopočtu – symbol toho, že Kristus vládne dejinám. Do kríža je vsadených päť kadidlových zŕn predstavujúcich päť rán Kristových na kríži.

Boží hod?
Do kostolov sa nosia na svätú omšu posvätiť kúsky pokrmov v košíkoch, ktoré budú na sviatočnom veľkonočnom stole. Nesmú chýbať uvarené vajíčka, symbol života, plodnosti. Podľa tradícií, sa majú všetci dosýta najesť, aby boli ,,sýti“ po celý rok.
Tento obrad sa zvykne nazývať aj posvätenie veľkonočných pokrmov. V niektorých obciach a farnostiach sa toto svätenie pokrmov deje už v sobotu v poobednajších hodinách, inde v nedeľu ráno. Všetko to závisí od tradícií v regióne a od možností kňazov...

Oblievačka = kresťanská tradícia...
Zvyky Veľkonočného pondelka nemajú kresťanský pôvod. Typické je oblievanie a šibanie dievčat a žien, aby boli po celý rok zdravé. Rozdávanie maľovaných a čokoládových vajíčok. Korbáč je vraj symbolom záujmu mužov o ženy. Vyšibaná žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol vďaky.


Na dnes je to všetko a

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára