nedeľa, 13. marca 2016

4 situations in which PPL should SHUT UP!! #BeatrixTalks




Ja som veľmi spoločenská osoba a väčšinou som ja tá, čo nevie držať hubu, ale sú momenty, kedy by som niekomu najradšej zapchala ústa ako Christian Anne vo 50 shades, len aby sklapli... A tu je pár situácii, ako príklad. Ak ma niekedy uvidíte v niektorej z týchto situácii, tak sa ku mne pre vaše vlastné dobro neozývajte, ďakujem...


1. Je to, že mám v ušiach sluchátka pre niektorých ľudí znamením, že sa so mnou majú začať rozprávať?

Lebo pre mňa, ak vidím, že ma niekto sluchátka v ušiach to znamená, že pravdepodobne nechce s nikým hovoriť a pokiaľ nejde o niečo FAKT, ale EXTRÉMNE dôležité, ako že v miestnosti horí, alebo vypukol poplach, alebo, že sa Justin Bieber konečne priznal, že je gay (JUST JOKING), nevidím dôvod, prečo by som tú danú osobu mala vyrušovať. Pre niektorých ale to, že má niekto v ušiach sluchátka je signálom, že má prísť k nemu a začať konverzáciu a ešte k tomu o úplnej blbosti.
Akože vážne... Ja neviem, prespala som snáď dobu, kedy boli sluchátka v ušiach znakom toho, že sa nechcem s nikým rozprávať a momentálne letí trend, že ak si dám sluchátka do uší, má so mnou druhá osoba začať konverzáciu?
Nie? Tak prečo? Prečo so mnou chce tá daná osoba konverzovať práve v tej chvíli, keď ja počúvaj svoje najobľúbenejšie pesničky? Myslím, tým, ak by som si náhodou zo sebou zabudla vziať sluchátka, tak idem v tichosti, nik sa ku mne ani neozve, pretože nik nemá tú potrebu konverzovať, lenže akonáhle si do uší vložím sluchátka, pre niektorých ľudí je to asi tabuľka s nápisom: "Hej, je najlepší čas prísť si so mnou pohovoriť. Určite s tebou rada pokonverzujem. Pokojne ma vyruš, pri počúvaní mojich obľúbených pesničiek, nenahnevám sa." 
Okey, chápem, že sa nudíš a chceš niečo robiť, ale prečo to musí byť v tej chvíli práve konverzácia so mnou,čo ťa zbaví nudy? Bež si trebars čítať knihu, počítať matematiku, čítať si bločky, čo máš v peňaženke, alebo pre mňa za mňa začni počítať tehly na stene ale keď mám sluchátka v ušiach, NEHOVOR KU MNE!!!


2. Ďalšia vec, čo nechápem je, keď so mnou niekto chce konverzovať, počas toho, čo čítam knihu.
Môj zlatý/á, ak ma vidíš v ruke s knihou, ani sa ku mne nepribližuj, nie to ešte začínaj konverzáciu. Ak vidíš, že mám nos skoro až ponorený medzi stránkami knihy, to znamená, že som pravdepodobne ZAŽRANÁ do deja v tej knihe a to, že sa ku mne ozveš, ma nie len že vyhodí s kontextu, ale aj pekne rozzúri. Som totiž vo fáze, keď si Alexa uvedomí, že aj keď to všetko začalo, ako dohodnuté manželstvo, tak Nicka miluje a chce sa mu priznať, lenže v tom momente sa objavíš ty a začneš so mnou konverzovať. Práve si prerušil tú najromantickejšiu chvíľku, blahoželám!
Okej, zdvihnem oči od knihy, odpoviem na tvoju otázku a znova sa snažím nájsť kde som skočila jasne dávajúc najavo, že o konverzáciu nestojím, lenže ty pokračuješ.
V tom momente rozoznávam tri typy narušiteľov:
a) typ človeka, ktorý sa zaujíma o knihu ktorú čítam. Tomuto človeku v rýchlosti zrekapitulujem, čo som sa zatiaľ dočítala, poprípade odporučím, aby si tu knihu prečítal/a a vrátim sa späť ku knihe
b) typ človeka, ktorý chce niečo iné (poväčšine sú to rodičia alebo príbuzný) a nedajú pokoj, dokým tú knihu neodložím a pôjdem spraviť to, čo chcú.
c) tento typ ľudí fakt neznášam. oni ani veľmi nestoja o to, aby s vami konverzovali, skôr vám chcú všetko znechutiť. Tento typ ľudí väčšinou používa tieto vety:
alebo:
"Ja si radšej počkám na film."
alebo:
"Čítanie kníh je len strata času."
alebo
"Posledná kniha, čo som čítal/a bolo povinné čítanie v štvrtej triede."
Pri tomto type ľudí mám chuť tú knihu vziať a otrieskať ju tej osobe o hlavu, a jediné, čo mi nedovolí to urobiť je, že by som tým zničila tú knihu. Bolo by škoda tej knihy...


3.Autobus, či vlak...
Okej, rozumiem, že si si musel prisadnúť, nikde inde nebolo voľné miesto. Áno, tomuto rozumiem. Ale prečo zo mnou musíš hneď začať viesť konverzáciu? Okej, budeme tu spolu sedieť ďalšiu pol hodinu, možno hodinu a mne absolútne nebude vadiť, ak to bude v tichosti.
Toto zvykne robiť väčšinou postaršia generácia. Nejaká babka si ku mne sadne a o päť minút už viem celý jej život, koľko má detí, vnúčat a dobre že nie aj stav, číslo a heslo jej bankového účtu. Vážne starkí, prečo ste tak dôverčiví? Po prvé ma to vôbec nezaujíma a po druhé vy absolútne netušíte, kto som a či som vôbec hodná tej dôvery, ktorú ste mi práve prejavili.
Keď sedím v autobuse, alebo vo vlaku, väčšinou cestujem na internát, alebo z internátu domov, čo znamená, že si chcem cestou oddýchnuť a pod oddychom si rozhodne nepredstavujem hodinovým počúvaním nejakého životného príbehu.
Jediné, čo chcem robiť, je buď si zdriemnuť, alebo počúvať hudbu, čím sa dostávame k bodu 1. v tomto článku a to, že keď mám sluchátka v ušiach, nerušte ma!


4.Zubár
Vážne by ma zaujímalo, prečo má zubár chuť na konverzáciu práve vtedy, keď sa odo mňa očakáva, že mám držať ústa čo najviac otvorené. Akože vážne! Som multifunkčný človek, ale nie až tak multifunkčná, aby som dokázala odpovedať na otázky, zatiaľ, čo sa mi zubár prehrabuje v ústach. Niekedy mám pocit, že môj zubár si zmýlil profesiu a hrá sa na psychiatra v tom najnevhodnejšom momente. Ďakujem, neprosím....


Máte tiež nejaké podobné situácie, kedy vám lezie na nervy, keď sa k vám niekto ozýva?? Nechajte mi vedieť v komentároch...
Na dnes je to všetko a


1 komentár:

  1. och, dievča ako ti rozumiem.... ja ešte neznášam, keď mi niekto kecá do pozerania filmu... :D ale ináč super článok :D páči sa mi tvoj štýl vyjadrovania...
    Trixy :)

    OdpovedaťOdstrániť