piatok, 1. júla 2016

What if...? #BeatrixTalks

If God had a name, what would it be?
And would you call it to His face?
If you were faced with Him in all His glory
What would you ask if you had just one question?




Keď ide všetko ako po masle, život je veľmi jednoduchý. Žijeme si v svojom kolotoči každodenných povinností a ani nepomyslíme na to, že by sa niečo mohlo pokaziť. Radšej nad tým nechceme premýšľať,  nechceme si pokazit naše "šťastie". Zo strachu sme radšej otázku "Čo ak?" odsunuli do úzadia a ak sa ju aj niekto odváži spýtať, rýchlo ho umlčíme. Vraj "nebuď paranoidný". Nikto sa ani na malú stotinku sekundy nechce pripustiť, že by jeho šťastie malo skončiť.
Lenže potom príde vytriezvenie...
BUM!
A zrazu je tvoj život hore nohami. Všetko šťastie je v okamihu preč a ty sa pýtaš prečo.
"Prečo práve ja? Prečo sa také niečo muselo stať práve mne?"
V tej chvíli sa zrazu všetci obraciame na Boha. Kladieme mu tú istú otázku, ako mu položil jeho jediný syn, keď sme ho pribili na kríž.
"Éli, Éli, lama sabachtani..."
"Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?"
Všetko zrazu hádžeme na jeho plecia. Našli sme si vinníka....

"Bože, čo som urobil, že ma takto tresceš?"
"Čo som urobil zle, že si zasluhujem takýto trest?"
"Kde si teraz, keď ťa potrebujem?"

Ale neuvedomujeme si jedno. Kladieme zlé otázky. Mali by sme sa pýtať na niečo úplne iné! Mali by sme žiadať o niečo iné...

"Pane, čo mám robiť, aby som zvládol tvoju skúšku?"
"Pane, daj mi silu zvládnuť kríž, ktorý nesiem."
"Pane, pomôž mi prekonať sám/ú seba , aby som bol/a hodný´á tvojej lásky."

Prečo sa vlastne na neho obraciame len v ťažkostiach? Prečo sa nevieme večer pred spaním poďakovať za ten deň? Za všetko dobré , aj za všetko zlé. Prečo si ráno nevieme nájsť čas požiadať Boha, aby bol celý deň s nami? Aby nám dodal silu a stál pri nás?
Prečo v neho prestávame veriť? Prečo ho odstrkujeme na vedľajšiu koľaj? Prečo v našom živote stráca miesto?
Povieme si: "Veď ja som dobrý človek! Nikoho som nezabil, nikoho som neokradol."
Akoby prikázania boli len dve. Lenže kde sme nechali zvyšných osem? Každé jedno z nich má svoju váhu a každé jedno z nich je rovnako podstatné...
My ich voláme prikázania, no Boh nám ich nedal, aby nám mohol rozkazovať. Dal nám ich ako pomocné barličky, ako návod na život. Nemajú byť zábranami v našom živote. Majú nás smerovať, aby sme náš život prežili čo najlepšie, tak sa nimi nechajme smerovať a už nezabúdajme na Boha, lebo viera v Neho nie je prežitok dnešnej doby. Viera tu bola, je a vždy bude pre nás. Nikdy nezmizne a je len na nás, či ju budeme mať v našom živote.



Na dnes je to všetko a


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára